Už zase pár rokov rozprávajú aj naše média o tomto sviatku.
Ešte pred pár rokmi si väčšina spomínala na oslavy Medzinárodného dňa žien počas socialistickej éry v našej krajine. Každá žena dostala červený klinec v práci aj od svojich detí v škole na besiedke v škole či škôlke. A to bolo všetko.
U nás sa doma použije všetko. My nič nevyhodíme. A tak aj z obalov na čajové sviečky vznikli malé jednoduché strieborné ozdoby na vianočný stromček.
Tento rok učím prvýkrát v škole aj techniku. Žiaci sú trochu prekvapení, že aj občas tvoríme. Učím ôsmakov a tam preberáme elektrinu. Nuž vsúvam do učiva aj prácu rukami, nech je to zábavnejšie. Sú prekvapení, že matikárka vyšíva, háčkuje a robí všeličo iné.
Kedysi dávno - ešte na konci minulého milénia - som učila na prvom stupni aj pracovné vyučovanie a výtvarnú výchovu. Vtedy sa ešte bežne posielali pohľadnice, nuž nebola o ne núdza. V dvojiciach sme s deťmi robili šperkovnicu z pohľadníc. Tento rok to mám v pláne s mojimi ôsmakmi. Keď nezoženiem toľko pohľadníc, podlepíme výkresom. Uvidíme ako sa im bude dariť. Oni nie sú zruční, ako boli kedysi tie malé deti. Povedala by som, že sú skôr dyspraktickí. Je to však podľa mňa jedna z tých aktivít, ktoré by sme mohli zaradiť do praktockej matematiky.
Pred časom som skúšala pliesť kombináciou hrúbky 2,5 osnovné prúty a obpletacie hrúbky 1,5. No a pred pár dňami pri revízii, či mám na leto nachystaných dosť prútov, dosť podložiek a všetkého, som jedno takéto dno našla. Našla som rozpletené dno. Včera som ho teda doplietla. Veď nemôže zostať len tak, nie?!
Jednoduchý pokus z hydromechaniky.